Alebo najlepší herbicíd je motyka, či?
Každý rodič uvažuje nad tým, ako dať svojim deťom a sebe kvalitné a zdravé potraviny. Jednou z ciest je vypestovať si potraviny sám. Ale ako na to? Uvažovali sme podobne, máme dve malé deti a tiež sme chceli zeleninu bez postrekov a chémie.
Našťastie sme mali záhradu po starých rodičoch v neďalekej dedinke, kde sme mohli s pestovaním začať. Tak sme sa do toho pustili. Považoval som sa za záhradkárskeho panica, ale o to som mal väčšiu chuť to zvládnuť. Našťastie moja sestra Lenka, mala v pestovaní zeleniny veľké skúsenosti a tak som sa mal od koho učiť.
Vtedy u mňa platilo pravidlo – najlepší herbicíd na burinu je motyka.
Pestoval som to, čo sme mali najradšej – rajčiny, papriky, všetky druhy šalátov, reďkovky, kaleráby, kapusty, cukety, hrach, … Mimochodom Lenka pestovala so mnou, ale mala vždy všetku zeleninu väčšiu, krajšiu,… Stále nechápem ako :-).
Po rokoch sme si celá rodina opäť užívali chuť zeleniny, ktorú som si pamätal z detských čias. Tá spokojnosť ktorá prichádzala, keď som odtrhol vlastnú uhorku sa nedá porovnať s tým, keď som si ju dal do košíka v supermarkete. Má to svoje čaro, ktoré pozná len záhradkár.
Problém menom “Drina”
Záhrada však nebola pri dome, tak sme tam museli denne dochádzať. Každý deň polievať, plieť, bola to celkom drina. Nemali sme tam hadicu s vodou, tak každú kvapku vody bolo treba naťahať zo studne a nanosiť na záhradu v krhliach. Každý záhon okopať motykou, vyplieť, aby burina nezadusila zeleninu. Táto práca, mne lenivému záhradníkovi moc nevoňala.
Foto: „Drina“ v záhrade.
Vtedy som objavil permakultúru a mulčovanie. Opäť ma na to priviedla moja sestra. Dohodli sme sa, že ďalší rok použijeme pri pestovaní čo najviac princípov permakultúry. A tu musím poopraviť podnadpis tohto článku.
Najlepší herbicíd nie je motyka, najlepší herbicíd je MULČ.
V prírode neexistuje odhalená pôda (teda okrem extrémnych prípadov ako napr. púšte, ….), tá je pre prírodu neprirodzená. Lebo odhalená pôda je rýchlo vysušená slnkom a vetrom. Slnečné lúče zabíjajú na povrchu pôdy dôležité mikróby potrebné pre jej výživu a odparujú z nej vlhkosť. Na to ma príroda bojovníkov – ARMÁDU BURINY. Tá nastupuje všade tam, kde je pôda holá a je treba ju rýchlo zakryť, napríklad v mojom vypletom záhone.
A u mňa v záhrade nastupovala teda poriadne rýchlo. Mal som pocit, že keď som vyplel záhon a išiel som sa napiť vody, keď som sa vrátil burina bola spať. 🙂
S permakultúrou som ale pochopil, že to nemá byť vojna, to len príroda chráni to vzácne čo má – pôdu a vodu. Pochopil som, že miesto boja to má byť spolupráca.
Riešenie: Mulč – svätý grál lenivého záhradníka
Pri mulčovaní sa pôda pokryje hrubou vrstvou mulču, ktorý ju ochraňuje pred stratou vlhkosti a priamym slnečným žiarením. Mulč bráni vyrásť burine a tiež zabraňuje odparovaniu vlhkosti z pôdy. Preto netreba toľko plieť ani polievať. Ako mulč sa môže použit seno, slama, tráva z kosačky, lístie, … Nepolievať, neplieť veď to je sen každého lenivého záhradníka. 🙂
Začali sme teda mulčovať vo veľkom štýle a pomáhal, kto mohol. Veľké balíky slamy sme doviezli z družstva. Deti si to riadne užívali, skákali po nich, robili si z nich preliezky a strávili s tým celý deň. Vysadili sme rajčiny a pôdu pod nimi zakryli 15-20cm slamy. Slamu sme dali okolo šalátov , reďkoviek aj na chodníčky medzi záhonmi, proste všade. Výborne to fungovalo pri cuketách, tekviciach, ale aj hrachu.
Foto: Balíky sme zohnali z blízkého družstva a s prácou pomáhali všetci
Výsledok
Výsledky boli okamžité. Takmer žiadne ťahanie vody zo studne a krhiel po záhrade, ako rok predtým, keď som polievali každý deň. Teraz 1 – 2x týždenne a to len v najväčších horúčavách, inak ešte menej a pod slamou bola stále pôda vlhká.
Pletie sme vypustili úplne, proste sme prestali. Burina cez mulč takmer neprerastala. Hriadky síce nevyzerali tak úhľadne, skôr by som povedal, divoko. Všetko rástlo krížom krážom, lebo zelenina bola vysadená podľa princípov permakultúry, tak aby sa vzájomne podporovala. Nenašli by ste tam samostatný hriadok šalátov, ďalší riadok reďkoviek, alebo mrkvy. Všetko bolo vysadené spolu, ale s dopredu naplánovanou logikou.
Zelenina rástla výborne, rovnako ako v predošlej sezóne, a bez toľkej práce s polievaním a pletím. Tu prácu za nás robil mulč. Ako mulč som okrem slamy používal aj pokosenú trávu. Tá má výhodu, že sa rýchlo rozkladá a tak funguje ako hnojivo. Nemusel som ju nosiť na kompost cez pol záhrady, len som ju hodil na záhon tam, kde som ju zrovna pokosil. Takže som sa aj menej nachodil.
Foto: Mulč v záhonoch
No proste paráda, zvládol som to a mám čo som hľadal, moc sa nenadrieť a pritom mať čerstvú a zdravú zeleninu. Naviac to celú rodinu bavilo a ešte som niečo naučil seba aj svoje deti.
Preto pestujte vlastnú zeleninu, nepoužívajte chémiu, pravidelne mulčujte a váš život bude jednoduchší a zdravší.
A nezabudnite
Najlepší herbicíd je mulč.
Pokiaľ máte vlastné skúsenosti s mulčom budem rád, ak sa s nami o tom podelíte v diskusií.
Jaro