Ako sa rodí permakultúrny dizajn pozemku

Tak máme na našom permakultúrnom konte ďalší projekt. Našu vášeň a nadšenie pre tvorbu záhrady sme mali možnosť aplikovať na ďalší priestor. Naša kamarátka Zuzka Matúšová Girgošková (www.liferest.sk) nás  jedného dňa oslovila, či nechceme urobiť dizajn rodinke, ktorá sa zúčastnila ich permakultúrneho kurzu. Nuž chceme, čoby nie.

Musím povedať, že dizajnovať permakultúrne pozemky má jednu veľkú výhodu. Stretávate sa s vedomými ľuďmi. Málokto, kto sa zaujíma o permakultúru nepričuchne aj k vlastnému sebarozvoju. Veď povedzme si to ako to je, permakultúra nás učí vyznávať hodnoty, ktoré sú ohľaduplné nielen voči prírode a svojmu okoliu,  ale aj sebe a budúcim generáciám.  A to znamená, že nás učí vyživovať svoje telo, teda byť vnímavý – vedomý k tomu, čo vkladáme do úst, v akom prostredí žijeme, ako narábame s myšlienkami, ako vychádzame s ľuďmi, ale privedie nás aj k výžive ducha. A to si už vyžaduje pracovať so svojim egom, ale často aj s duchovnými aspektami svojho bytia. Pri pobyte v prírode s otvoreným srdcom začneme vnímať nielen energie, ktoré vyžarujú z rastlín, stromov, láskavú náruč pôdy, silu vody a vetra, ale aj moc slnka, ktorého lúče rozhodujú doslova o prežití alebo neprežití všetkých bytostí na Zemi.

A tak sa stalo, že nám vesmír poslal veľmi uvedomelých majiteľov pozemku, otvorených, hravých, tvorivých, veľmi ekologicky založených,  s ktorými sa výborne komunikovalo. A nová hra sa mohla začať.

Prvé stretnutie

Naše prvé stretnutie prebiehalo v kaviarni. Z môjho pohľadu išlo o stretnutie, kde som potrebovala hneď na úvod vyjasniť, či vôbec chápe majiteľ pozemku, čo je to permakultúra a či majú skutočne záujem o tento typ dizajnu. Nie každému musí vyhovovať, hoci sa môže zdať na prvý pohľad lákavý. Na niektorých stránkach sa človek môže dočítať dezinformácie, typu že permakultúrna záhrada je úplne bezúdržbová, bezpracná, bezzáťažová. Samozrejme, že to nie je pravda. Ak chce niekto záhradu, musí počítať s tým, že je to živý tvor. A ako každý živý tvor potrebuje vašu starostlivosť, pozornosť, záujem, lásku… a čas. Nepotrebuje však, aby ste sa tam zodreli, vytvorili si k nej odpor alebo  sa zbytočne nútili do vzťahu s ňou. Prvým sitom teda majitelia prešli.  Ukázalo sa, že budú vhodní adepti na tento láskyplný vyrovnaný permakultúrny vzťah .

Druhé stretnutie – prvý krát na pozemku

Nastal deň, kedy sme mohli prvý krát navštíviť miesto, s ktorým budeme spolupracovať. Ja to tak vnímam doslova. Každé miesto má svojho ducha, svoj potenciál, ale aj svoje slabiny. Ako každý z nás. A toto všetko sa snažím vždy „nasávať“. V prvom rade, nás musí prijať to miesto, musím si ho nacítiť a zžiť s nim. Aká je tam atmosféra, čo sa tam dialo v minulosti, aké pocity mám, keď ním prechádzam. V našom dvojčlennom plánovacom tíme som ja tá, čo ide viac cez intuíciu a pocity a manžel zasa  cez racio. V tomto sa skvele dopĺňame. A tak prvá vec, ktorú som vnímala ja,  je krásny výhľad do údolia na okolité kopce. Hoci išlo o pozemok v budúcej radovej zástavbe, mala som pocit že sa stále nachádzam niekde mimo dediny. Okrem toho výhľady sú zdarma a beriem ich ako súčasť pozemku.  Tu to bolo  niečo, čo ma tam hneď uchvátilo. A skvelé bolo, že sa v tej výhľadovej časti nechystá žiadna ďalšia zástavba.

Prvé, čo teda skúmame na pozemku sú prírodné živly – vietor, voda, dráha slnka a tieňa, no a samozrejme kvalita a zloženie pôdy. Ale sledujeme aj okolie, zisťujeme budúci vývoj v zástavbe, aké sú potenciálne problémy, ohrozenia, svahovitosť pozemku, ale aj celkom pragmatické veci ako územný plán, prípojky vody, plynu, elektriny. Zaujímajú nás vzťahy so susedmi, so starostom, úradmi, ale pozeráme aj susedom cez plot, aby sme si vytvorili predstavu o ich spôsobe hospodárenia a životného štýlu.

Nejde o náš pozemok

Toto je to, čo sa snažíme povedať ako prvé. My nebudeme tvoriť pozemok podľa našich predstáv. Potrebujeme na to predstavy majiteľov, potrebujeme počuť ich sny, ich vízie. Chcem ich vidieť ako v mysli chodia už po hotovom pozemku a rozhadzujú rukami a hovoria tu máme ihrisko, tam máme sliepky, tu je trampolína, tu budem oddychovať, tam to a tam zasa iné. A toto dokážeme dosiahnuť iba, ak im pomôžeme otvoriť ich myseľ, nezostávať v hraniciach. Ľudia si často myslia, že keď majú „malý“ pozemok, tak si nemôžu veľmi vyskakovať, sami si okresávajú svoje túžby. A zbytočne. Keď sme na tomto pozemku povedali majiteľom, že im tam zmestíme les s divočinou, neverili. V radovej zástavbe? No áno, aj tam. A podarilo sa. Pozemok nie je malý, malé môžu byť iba naše sny.

A tak hneď na úvod zaúkolujeme majiteľov pozemku. Do ďalšieho stretnutia musia vypracovať, tzv. ZRUŠ tabuľku. Teda zosumarizovať  všetky zvieratá, rastliny, udalosti a štruktúry, ktoré tam chcú mať. Znie to jednoducho a jasne, ale predstavte si to naplánovať nielen v priestore,  ale aj v čase. Napríklad dnes chcem trampolínu pre deti, ale keď budem na dôchodku, by som chcela pestovať šampiňóny alebo cvičiť  tantra jogu. Predstavte si, že nesmiete (!) brať ohľad na to, čo vám hovorí na vaše predstavy, vaše racio, vaša manželka, mama, svokra alebo hocijaký iný kritik vo vašom podvedomí. A to už je fuška. Toto je naša úloha – dať vám krídla, pomôcť dôverovať svojim snom. A to sa deje na tretej konzultácii.

Tretie stretnutie – hlbšia analýza potrieb

Práve toto stretnutie nám slúži na ujasnenie skutočných predstáv jednotlivých členov. Ide o konzultáciu, ideálne v teréne, ale nemusí byť. Tu zisťujeme všetko od toho aké jablká máte najradšej, koľko vody miniete, ako vyzerá váš pracovný alebo víkendový deň až po to čo je vašou životnou vášňou, radosťou, naplnením. Ako radi oddychujete, vyhľadávate slnko alebo skôr tieň, chcete mať priamy kontakt so susedom alebo si držíte odstup. Chcete byť navštevovaný alebo beriete svoj pozemok ako miesto úniku od pracovných a iných starostí. Chcete, aby vás pozemok stravoval? Áno, takto veľa sa vypytujeme. A to každého člena rodiny, ktorý už vie hovoriť.

A vo vašej mysli sa zatiaľ tvorí taký neurčitý pocit, začínate cítiť takú hrubú predstavu o čom vlastne ten váš pozemok len môže byť. Začínate chápať jeho potenciál. Začínate chápať, že aj keď budete v radovej zástavbe, váš pozemok bude iný. A to prepojenie a napojenie naň sa vám stáva osudové. Pretože už to nie je iba 1000m2 v zastavanom území, je to váš domov. Samotný dom sa stáva menej podstatný, začínate žiť vonku, spolu so „svojou“ prírodou prenesenou na túto plochu a každá aktivita ktorú potrebujete vykonať pre  realizáciu vám už nepripadá fyzicky náročná. Lebo má zmysel, chápete aká je dôležitá vo vzťahu k ostatným častiam. Všetko na seba nadväzuje.

A o tom je permakultúrny dizajn. Nie je len o budovách, záhradách, stromoch, ale hlavne o pochopení, ako sa navzájom prepájajú a kde v tom všetkom ste vy. Je to skutočné budovanie vzťahu so „svojim“ miestom.

A čo zatiaľ robíme my…

Počas celého tohto obdobia sa snažíme vytvoriť mapu vašich potrieb a použiť ich pri návrhu. Snažíme sa to brať hravo, tvorivo. Využívame jeden priestor aj na viac činností. Napríklad poschodie letnej kuchyne je skvelá herňa, ale aj sušiareň byliniek, takisto môže byť parádna rozhľadňa pre deti, či pirátska loď alebo letné kino. Všetko v jednom, nemusí to byť však naraz, ale v čase. Tak ako sa budú vyvíjať vaše potreby a potreby vašich detí. Divočina môže byť skvelým zdrojom vitamínov na zimné dni, ale zároveň poskytuje súkromie pri rodinnej opekačke a vďaka hustej lesnej výsadbe budete mať pocit že ste ďaleko od zhonu civilizácie. Lesné prostredie sa dá vytvoriť na každom pozemku. Skryté zákutia, ale aj výhľady, či zarastený priestor v susedstve vytvárajú ilúziu priestoru, z ktorého je možné čerpať, akoby bol váš. Dôležité je neoddeľovať priestor neprirodzenými plotmi, za ktoré už oko nedovidí. Neoddeľovať sa od celku. V prírode ploty neexistujú, súkromie a bezpečie áno, ale nepriehľadné ploty nie.

A tak my zatiaľ mapujeme celý pozemok, jeho skutočný a pôvodný stav, hľadíme naň 3D. Rozmýšľame už aj prakticky – kam s vybagrovanou  hlinou, ako využiť svah, ako rozčleniť pozemok, kam bude dopadať tieň zo susedného domu cez leto a kam v zime, koľko vody zachytíme zo striech, kam odviesť prebytočnú vodu, ako polievať bez využitia elektrickej energie, kde sa budú kúpať kačice, kde je najteplejšie miesto na pozemku, čo s tienistou časťou, kde sa hodí lezecká stena, čo uvidím, keď sa pozriem z kuchynského okna,… A kreslíme a posúvame a meníme a hlavne venujeme tomu toľko myšlienok, akoby išlo o náš vlastný pozemok. Niekedy sa mi stáva, že v noci zaspávam s myšlienkou ako vyriešiť nejaký nelogický vzťah v projekte a ráno sa budím s riešením. S takým, čo by ma za bdelého dňa nikdy nenapadol. Áno, je to čudné, ale aj takto občas pracujeme a diskutujeme. Preberáme moje občas preexponované predstavy a manžel ich realisticky zakomponuje do projektu. A potom to zakreslíme a prídeme s našim návrhom k majiteľom.

Štvrté stretnutie – prezentácia

Keď už cítime, že je z našej strany vložené do projektu všetko, čo si majitelia vysnívali a čo sme schopní dať, predstúpime s našim návrhom. Počas tohto stretnutia sa snažíme vysvetliť každý, strom, krík, budovu, dôvody ich umiestnenia a prepojenie s celkom. Vysvetľujeme permakultúrne princípy priamo na ich vlastnom pozemku a robíme všetko preto, aby majitelia pochopili, že toto je ich kus Zeme a prevzali za všetko, čo sa tam deje zodpovednosť. Permakultúrny projekt je nástroj, ale človek musí byť realizátor, ktorý dohliada na to, aby sa jeho „miestu“ darilo a aby prosperovalo. Cítim, že našou úlohou nie je len navrhovať vzhľad pozemku, ale prebudiť v ľuďoch vzťah a zodpovednosť voči malému kúsku Zeme, ktoré získali v tomto živote do svojho vlastníctva. Je to priestor ich učenia o prírodných zákonoch, múdrosti Zeme, ale aj o ľudských hodnotách. Toto všetko nás môže naučiť náš pozemok, keď mu venujeme dostatok láskavých myšlienok. Sme správcami tejto Zeme a máme ju prepožičanú od našich detí. A je jedno či ide o záhradku pred panelákom, alebo pozemok pri dome, či veľké gazdovstvo, je našou zodpovednosťou odovzdať ju ďalej v lepšom stave ako sme ju získali.

My zasa na oplátku dostaneme od majiteľov ich vhľady a pocity, ktoré majú z projektu. Našou túžbou je vidieť, že hoci ešte nie je položený ani základný kameň domu, oni už vidia a cítia a tešia sa na budúcnosť s týmto miestom.

Piate stretnutie – odovzdanie projektu

Je to tak trochu ako oslava – pre nás aj pre majiteľov. Na tomto stretnutí odovzdáme hotový projekt so zakreslenými detailami, spolu so správou, ktorá popisuje každý kút pozemku. Je to ako manuál, v ktorom je popísaná každá rastlina, strom, budova. Nájdu tam ilustračné fotografie, aby si vedeli ešte lepšie predstaviť ako to bude vyzerať v budúcnosti. Okrem toho tam nájdu odporúčania na ekologických pestovateľov, u ktorých môžu rastliny alebo semená kúpiť.

Neznamená to však, že týmto naša spoločná púť končí. Keďže sme sa stali súčasťou nového pozemku, určite budeme stále v kontakte s majiteľmi a s radosťou budeme sledovať, prípadne pomáhať pri jeho  realizácii.

-Lenka-

Share

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *