Ako vytvoriť lacný vyvýšený záhon – praktické skúsenosti

Permakultúra priniesla množstvo jednoduchých, ale zato praktických a funkčných spôsobov ako vytvoriť záhony, pri ktorých sa človek nenarobí a zároveň sa toho dosť urodí.  V čom spočíva ich výnimočnosť?

Najskôr príroda, potom úroda

Keď sa pozriete na akýkoľvek typ záhonu používaného v permakultúrnych projektoch, všetky majú jednu vec spoločnú. Pri klasickom záhradkárčení  nás zaujíma úroda, teda výsledok. Avšak pri permakultúre sa v prvom rade staráme o pôdu, až potom o úrodu. A tomu podriaďujeme všetko už pri zakladaní záhonu. Cesta je dôležitejšia ako cieľ. Nechcem tým povedať že úroda nie je dôležitá, samozrejme, že pestujeme preto, aby sme mohli niečo z toho zjesť, ale primárne sa zameriavame na pestovanie a kultivovanie pôdy, ktorá nám až následne dá zdravú úrodu.

V knihách a príručkách o permakultúre nájdeme niekoľko typov záhonov, ktoré je možne vo svojej záhrade použiť. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že hoci človek prečíta x-kníh, stavbu takéhoto záhona pochopí až keď sa k tomu postaví a vlastnoručne vytvorí svoj prvý záhon. Zažije  pestovateľské úspechy, ale aj sklamania. Všetko je to škola.

Používajte lokálne zdroje

Ďalší z princípov permakultúry. Pri stavbe vyvýšeného záhona sa snažíme využiť všetko, čo sa nám v priebehu roka  objaví na pozemku alebo ostane po stavbách – kamene, tehly, štrk,  vŕbové prútie, staré pneumatiky, škridle, tvárnice, staré dosky, pníky… Toto všetko nám môže slúžiť ako obruba alebo múrik záhona. Je to jednoduchšie ako sadnúť do auta a doviesť ich a lacnejšie ako nakúpiť nové materiály v obchode. Proste zhŕňajte, odkladajte a pri každom odpade myslite na svoje záhony.

Čo ak nič také nemám? Nič to! ešte stále môžete vytvoriť  nemeckú kopu, ktorá žiadnu obrubu nepotrebuje, akurát sa pri jej príprave postupuje trochu inak.

Chcete záhon lacno a funkčne? Nemecká kopa je  to pravé orechové

Budem úprimná, keby som nepoznala permakultúru a jej pôsobenie v praxi, asi by som sa pre tento pozemok nerozhodla. Je to pozemok s ťažkou ílovitou pôdou, do ktorej v čase sucha nezakopne človek ani krompáč a v čase dažďov sa íl lepí na rýľ ako lepidlo. Som vďačná za túto zem, ale bez vyvýšených záhonov by to bola drina a radosť z tvorenia by  ľahko nahradilo sklamanie a nechuť k práci. Preto môžem povedať zodpovedne po vlastných skúsenostiach  – vyvýšený záhon typu nemecká kopa funguje a to  aj v ťažkých podmienkach! Je to najlepšia a najlacnejšia záhradná stavba  pre pohodlného záhradníka.

Ako na to

Pripravujeme si ju už rok vopred. U nás to prebieha takto. V priebehu roka sme zrezali prerastené jelše a tak jedna z nich padla za obeť nášmu záhonu. Iste mu dobre poslúži.  Jelše sú skvelé kopicovacie stromy, takže po odrezaní jedného kmeňa obrazia ešte v tom roku ďalšie výhonky. Z  narezaných pníkov vyformujeme budúci tvar záhona. Hrubé pne dáme aj dovnútra  záhona. Tieto slúžia ako rezervoár vody pre celú kopu. Počas daždivého počasia voda stečie cez celú kopu dole k zemi a tam ju drevo nasiakne a zadrží. Počas suchých dní rastliny čerpajú práve z tejto vlhkosti. Funguje ako špongia. Jelšové drevo je ideálne, pretože pohltí veľa vody. Časom sa toto drevo rozpadne a pôsobí ako humus pre pôdu alebo aj úkryt pre rôzne druhy chrobákov, červov alebo užitočných húb.

Túto vrstvu presypem hrabankou spod orezaných stromov, alebo slamou, lístím či senom.  Na to navrstvím porezané užšie konáre zo  spíleného stromu. Takto kopu nechám odpočívať počas leta. Kopa začína slúžiť ako kompostovisko. Všetko čo mám prebytočné hádžem na kopu. Zelený odpad z kuchyne, slamu z maštale alebo kurína, konský hnoj,  pokosenú trávu, zhnité seno, nasekané konáre, štiepku, vňate a byle po zbere  tohtoročnej úrody. Polievať môžeme takúto kopu zriedenou močovkou alebo výluhmi z bylín. Každú vrstvu preložím hlinou,  aby mi ich nerozfúkal vietor. Takto vrstvím kopu až do jesene ideálne do výšky cca 1- 1,5m . Áno vyzerá to vysoko, ale do jari klesne aspoň o tretinu. Potom bude v pohodlnej  „neohýbacej“ výške, pri ktorej netrpia kríže.  Keď je už dostatočne vysoká, presypeme vrch hlinou zmiešanou s kompostom. Vznikne nám „hrobľa“, tak to voláme my. Z jesene to pôsobí tak  trochu ako na cintoríne, a možno aj susedia sa na vás budú podozrievavo pozerať,  ale nebojte sa o rok si na túto morbídnu vizáž vášho záhona  ani nespomeniete.

 Keď chceme môžeme ešte na jeseň vysiať do tejto hliny zelené hnojivo. Toto nakoniec bez kosenia alebo vytrhávania pred zimou prikryjeme hrubou vrstvou mulču. Nám sa osvedčila slama. Nebojte sa jej tam dať aj 20-30 cm vrstvu. Tak aby bola kopa dobre zakrytá. A teraz už môže prísť zima a sneh.

Kopa je hotová a čo teraz

Veľmi by som chcela zobrať mikroskop alebo lupu a pozrieť sa čo sa deje v útrobách takejto kopy. Je to ako mikrosvet v našom makrosvete. Navonok sa môže zdať bez zmien, ale vnútri to žije. Celú zimu vďaka teplu, ktoré sa v kope tvorí, pracujú huby a mikroorganizmy  na vašom budúcom blahobyte. Pripravujú ju na úrodu v ďalšom roku. Robia čo môžu, zatiaľ čo my sa vyvaľujeme doma na gauči a napchávame sa vianočnými medovníkmi.

Z jari, niekedy v apríli – máji, keď začne slniečko viac hriať, všetok mulč z povrchu stiahneme a necháme zo dva týždne pôdu odhalenú, aby sa prehriala. A potom môže začať náš záhradnícky rok. Sadíme priesady, ktoré ihneď zastielame slamou okolo korienkov, aby nepreschli. Alebo vysievame semienka. Tam mulč dávame až po vzídení a jednotení rastlín. Najneskôr koncom júna máme celú kopu opäť zasypanú  hrubou vrstvou slamy. V priebehu sezóny sa slama prirodzene rozkladá a dodáva tak vzácne živiny rastlinkám. Preto treba pravidelne kontrolovať vrstvu mulču a dopĺňať ju. Ja kontrolujem aj pôdu pod mulčom. Akonáhle mám suchý povrch do hĺbky väčšej ako 5 centimetrov, mulč dopĺňam, aby zadržal vodu pri najbližšom daždi. Toto sa mi stalo naozaj iba v období veľkých horúčav. Inak býva pôda  pod slamou stále vlhká a voňavá.

 Nechávame to na prírodu

V našom prípade môžem povedať, že sme nemeckú kopu  nepolievali počas leta vôbec. Nepolievali sme ani čerstvo posadené sadenice. Dokonca ani v najväčších horúčavách. Nebolo treba. Prišli sme na to náhodou. Na maringotkách ešte stále nemáme funkčné odkvapy ani sudy a tak sme nemali ako  zachytávať zrážkovú vodu. Tým pádom sme nemali čím polievať. Keďže sme leniví záhradníci, nosiť vodu z potoka sa nám nechcelo. Tak sme si povedali, nech prežijú iba tí najsilnejší. A zdá sa, že rastlinky to pochopili. Videli,  že sa na nás spoľahnúť nemôžu. A keďže nečakali vodu od nás,  začali ju  v čase sucha hľadať v útrobách záhonu. A našli. Rastliny sú silné, zelené a zdravé. Všimli sme si tiež, že škodcovia sa zamerajú skôr na tie slabšie jedince a tie krajšie nechávajú nám. Múdre potvorky ! 😊

Nemecká kopa si po tejto skúsenosti našla pevné miesto v našej záhrade. V tomto roku sme urobili iba jednu chybu, na ktorú by sme vás radi upozornili. Vysadili sme málo priesad! Nemecká kopa ma prekvapila svojou kapacitou. Dokáže pojať oveľa viac rastlín  ako bežný záhon s touto rozlohou. Nakoniec to je jedna z jej najväčších výhod a preto je skvelým prínosom aj do malých záhradiek.  Nemecká kopa  sa nám tak zapáčila, že pracujeme na príprave ďalšej pre budúci rok. Ak chcete vidieť ako postupujeme, môžete si priebežne pozerať fotky na našej Fcb stránke Statok Nakonci.

Lenka

Share

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *