O nás – 3. časť, Pozorovanie pozemku

Prvý rok sme na pozemku vykonali len drobné úpravy. Samozrejme najdôležitejšia bola prístupová cesta, zrovnanie svahu pod maringotky a dotiahnutie maringotiek. Celú energiu a čas strávený na pozemku sme venovali pozorovaniu. Pozemok by sa mal pozorovať čo najdlhšie a ideálne ešte pred jeho kúpou, ale nie vždy sa to dá. Na našom pozemku pozorovali všetci a všetko. Deti preliezli kroviny kde sme sa mi dospelí ani nedostali. Na pozemku mali miesta, ktoré nazývali svojimi názvami a nám už len oznamovali „budeme pri dračej hlave“ a zmizli aj na dve hodiny. Potom sa objavili, najedli sa a zase bežali do Vílinho lesa, alebo sa zliepali na Starej hruške (v skutočnosti jabloň). Občas, kým sme si zvykli na ich názvoslovie miest, sme ich hľadali a vyvolávali dosť často, ale keď sa hrali pri potoku nemohli nás počuť. Potôčik je hlučnejší ako naše vykrikovanie. Decká nám vždy zvestovali čo našli či objavili, čo bolo pre pozorovanie perfektné, pretože, ako vieme, deti sú oveľa vnímavejšie a všímavejšie ako my dospelí.

Pozorovanie očami detí

Povedali sme si, že sa im nemôže nič stať a dostali našu dôveru, že si dajú pozor. Ich okruh prírodného ihriska sa rozšíril aj na les a na lúku nad ním. Stanovenou hranicou bol senník s krmelcom pre vysokú zver v lese na konci lúky. Pre decká to bola dobrodružná výprava a keď prišli naši známi s deťmi, tie naše ich vždy zobrali na výpravu do senníka. „Kam berú tie naše deti?“ pýtali sa zdesení návštevníci keď ich decká zmizli v lese s našimi. „Neboj o hodinku sú späť“ ukľudnili sme ich a radšej zmenili tému. Dôvera je dosť dôležitá pre slobodu detí. Sú šťastnejšie, veselšie a zdravšie keď môžu robiť čo ich baví. A bezpečnosť? Viac úrazov sme mali doma v meste ako tu v lese a na lúke. Tu im bez problémov požičiam nôž aby si zastrúhali nejakú paličku, alebo sekeru aby si odťali nejaké to polienko. Teší ich to, učia sa a poznávajú svoje schopnosti. Tiež ma desilo keď malý Jarko behal s mačetou väčšou pomaly ako on sám, ale to už bolo pod dozorom samozrejme. Občas bývajú nehody, ale väčšinou humorné. Ukážková príhoda sa stala mojej dcére, ktorá pri zoskoku z konára na Starej hruške zostala visieť za gate na konári, keďže sa nemohla sama zvesiť poslala mladšiu sestru pre pomoc, mamu. Kým dorazila Lenka k nej dcéra visela na konári dobrých 10 minút, bola nahnevaná a Lenka len s veľkými ťažkosťami zadržiavala smiech. Nikto sa nesmel zasmiať ani keď sa vrátila do maringotky s dotrhaným gaťami. Škoda, že nemáme z tejto príhody fotku.

Dospelácke pozorovanie

My dospelí sme pozorovali iné veci. Zaujímala nás hlavne voda, kadiaľ tečie na jar, alebo počas dažďa. Kde vsakuje do pôdy a kde zase vyráža na povrch, ktoré oblasti sú podmáčané, ktoré sú zosuvné. Zaujímalo nás aj slnko, odkiaľ svieti, kam až dosvieti a kde už je tieň. Rozdiel bol v ročných obdobiach. V zime je slnko oveľa nižšie, to sme si uvedomovali a výber polohy domov a samozrejme záhrady a sadu sme podriaďovali hlavne slnečnému žiareniu a povrchovej vode. Vietor je tak isto dôležitý a poznať smer prevládajúcich vetrov má výhodu pri výsadbe vetrolamov,  ako ochrany pozemku proti vetru. Vietor je tiež opeľovač a spolu so včelami a iným hmyzom prispieva k rozmnožovaniu vegetácie.

Dôležité je pozorovať aj vegetáciu, ktoré tu rastie. Tých druhov čo tu je, uf. Dúfam, že sa raz naučím rozoznávať viac druhov rastlín ako viem teraz. Študujeme knižky, pýtame sa suseda lesníka a pomaly sa učíme. Rastliny a dreviny vypovedajú priamou rečou o pozemku. Jelša rastie len na mokrom, tej je u nás dosť. Podľa Jelše sme napríklad vystopovali a odpozorovali podpovrchové prúdy vody. Niektoré rastlinky majú zase radi slnko a suchšie a tak podľa nich vieme, že tam je suchšia oblasť. Vegetácia aj svojou hustotou zvestuje na akom podloží rastie, či má dosť živín a vlhka, alebo živorí.

Všímali sme aj migračné chodníky zvierat. Bolo ich tam množstvo. Prechádzali našim pozemkom, križovali sa. Zvlášť chodníky pre vysokú, zvlášť pre diviaky. Srny a jelenia zver, mám pocit, tiež  mala trochu iné chodníčky. Snažili sme sa čítať v stopách a identifikovať zviera, ktoré stopu urobilo. Veľmi som ľutoval, že sa až tak do toho nevyznám. Škoda, že ma to nikto neučil. Deckám vysvetľujeme čo vieme a čo sme vyčítali v knižkách. Sme radi, že ich to baví a zaujímajú sa aké zvieratká to tu chodia a prečo.

Našu pozornosť upriamila rodinka Myšiakov, ktorá v počte štyri kusy často krúžila nad našim pozemkom. Niekde blízko majú hniezdo. Občas písknutím prerušia ticho a všetci sa vždy pozrieme hore. Niekedy im závidím, ten výhľad. Keď nám bol kamarát dronom fotiť pozemok z vrchu mal oprávnené obavy, že mu Myšiaky toho drona ulovia 😊. Pozorovaním živočíšnej ríše získavame informácie, ktoré sú pre nás potrebné najmä pri plánovaní chovu zvierat, hlavne hydiny. Zrejme to nebude také jednoduché uchrániť sliepky pred dravcami z vrchu a zachovať im aký-taký výbeh. Dobré vedieť. Odpozorovali sme to. Líšky, kuny a lasice tu tiež asi budú častým hosťom, ale tie sme nezazreli, na to sú príliš opatrné.

Pozorovať pozemok je najideálnejšie celý rok, alebo aj dlhšie. Každý rok je trochu iný, špecifický a treba s tým počítať. Keď sme kúpili pozemok tak tá prvá jar bola neskutočne mokrá. Bez gumákov ani na krok. Teraz, keď toto píšem, máme odpozorovanú už tretiu jar a tie dve ostatné jarné obdobia už také mokré neboli. Minulé leto bolo sucho, zapršalo pár krát, ale vždy to bol taký zlievak, že sme museli odhádzať naplavené konáre a listy a uvoľniť tak priechod rozvodnenému potoku. Tak isto došlo aj k menším záplavám na dolnom konci obce. Predtým roky nič také nebolo. Takže stáva sa, treba s tým proste počítať pri plánovaní.

Plánovanie

Počas pozorovania pozemku sme bez toho aby sme si to uvedomili začali plánovať budúci vzhľad pozemku. Tak nejako prirodzene sa nám začali ukazovať miesta, ktoré budú dobré pre sad, alebo pre domy, jazierko, tu bude dobre zelenine, tam sa bude dariť lepšie ovocným stromom, tu budú mať zvieratka dostatok vody a trávy atď. No aj tak sme mali každý z nás štyroch trochu iný názor a často sme diskutovali a obhajovali svoju predstavu pred ostatnými.

Výhody plánovania pozemku oproti bezhlavej výsadbe a výstavbe asi nemusím vysvetľovať. Tak dobre, iba stručne. Hlavnou výhodou plánovanie je vytvorenie cieľa. Keď to vidím naplánované a premyslené, viem sa tomu podriadiť. Nájsť si čas, našetriť financie, zohnať pomocníkov atď. Ďalšou výhodou je šetrenie peňazí a času. Áno, dobre naplánovaná výsadba a výstavba pozemku ušetrí veľa energie. Napríklad Lipa vysadená na južnej strane už o pár rokov narastie a bude vytvárať neželený tieň. Ak sme to neplánovali a bude nám tieň vadiť bude musieť ísť Lipa dole. Stratíme čas, peniaze a energiu. Keď umiestnite jazierko na zlom mieste a bude mať slabý prítok, tak sú to vyhodené peniaze. Bude ho treba preložiť, alebo premyslieť nový prítok.

Plánovanie je naozaj základ, chce to rozvahu, chce to úvahu, chce to odborníkov so skúsenosťami. Preto sme aj my siahli po radách odborníkov, Permakultúrnych dizajnérov.

-robo-

Share

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *