O nás – 4. časť, Plánovanie

Rok potom čo sme kúpili náš pozemok a strávili štyri ročné obdobia pozorovaním pozemku sme sa rozhodli pre vytvorenie komplexného, dlhodobého a hlavne realizovateľného plánu nášho pozemku. Chceli sme aspoň na papieri vidieť ako to bude vyzerať keď bude všetko vyrastené, postavené a fungujúce. Chceli sme dopredu vedieť koľko nás to bude stáť a koľko času na to budeme potrebovať. Potrebovali sme vedieť s čím začať, čo sú priority a čo môže počkať. Proste chceli sme mať vo všetkom jasno a navyše sme chceli uzavrieť konsenzus medzi nami štyrmi. Kompromisom sme sa chceli vyhnúť, potrebovali sme konsenzus, aby bol spokojný každý z nás.

Už dávnejšie sa nám páčili permakultúrne princípy, ktoré spájajú všetky prvky (stavby, vodné plochy, sady, záhrady, ploty, cesty, ihriská, stromy…) na pozemku medzi sebou a vytvárajú tak komplexný systém schopný života s minimálnou potrebou ľudského zasahovania. To zasahovanie samozrejme nejaké musí byť, ale je na úrovni zábavy, koníčka, radosti z práce a nie driny, povinnosti a nutnosti. Oslovili sme permakultúrnu dizajnérku Patríciu Černákovú  s prosbou o vypracovanie dizajnu a dostali sme od nej zaujímavý návrh. Absolvujte niekto z vašej partie kurz Permakultúrneho dizajnu a vytvorte si dizajn sami. Po krátkom uvažovaní sme sa rozhodli poslať tam Lenku, ktorá  mala k záhrade a pestovaniu z nás asi najbližšie. Lenka však nástojila, že aby som tam išiel aj ja, že permakultúra sa týka aj stavieb a všetkého okolo toho no a tak som sa pridal aj ja a nakoniec s nami šiel ešte aj Jaro.

Miesto kurzu – Brdárka

Kurz vedený pod záštitou Školy Permakultúra bol naplánovaný na jar 2018. Trval štyri predlžené víkendy počas troch mesiacov. Miesto konania Brdárka. „To je akože kde?“ opýtal som sa Lenky keď prišla s touto informáciou. Otvorili sme mapu a našli sme mini bodku učupenú vedľa väčšej bodky s názvom Rožňava. Rýchlo som to pretrasoval s našim domovom a kamoš Google ukázal, že cesta autom bude trvať  štyri hodiny. „No zbohom, to je riadne ďaleko“ poznamenal som.

Pred prvým kurzovým víkendom som si nebol istý čo si mám zabaliť. Jednak bola ešte celkom zima a nevedel som aké aktivity nás čakajú. Trochu som sa obával aj ubytovania, bol som pripravený asi na všetko. Zbalil som si aj spacák, že pri najhoršom prespím v aute. Organizátori kurzu vytvorili na internete spoločnú skupinu pre účastníkov a tam sa zdieľala aj doprava. Tak sa stalo, že na kurz spolu s našou trojicou cestovala aj Majka, ktorá pochádzala niekde z okolia Trenčína. Cesta ubehla celkom rýchlo, lebo sme sa veľmi tešili a boli sme plní očakávania. Brdárku sme našli, teda navigácia našla, v pohode. Bola to maličká dedinka s pomerne veľkým a historickým kostolom uprostred. Ubytovali nás v staručkom, veľmi útulne prerobenom domčeku v strede obce. V dolnej časti bola veľká jedáleň a spoločenská miestnosť so stolmi a stoličkami, vstupovalo sa cez kuchyňu, ďalej tam bola kúpeľňa s normálnou sprchou a teplou vodou a ešte jedna miestnosť na spanie. Hore bolo celé podkrovie spravená ako nočná časť a boli tam tri spálne. My s manželkou Lenkou sme dostali najmenšiu izbičku pre dvoch, chlapi dostali jednu izbu a ženy druhú. Myslím si, že ubytko bolo naozaj fajn, chlapi mali síce iba matrace na zemi ale ženy mali krásne nové drevené postele a hlavne že všetko bolo čisté. Do večera sa nás tam zbehla celá partia kurzistov, tuším 16 nás bolo.

Kurz Permakultúrneho dizajnu

Ráno sme začali raňajkami a predstavením všetkých účastníkov kurzu, teda nás, ale aj organizátorov. Patrícia bola ako hlavná lektorka naozaj fantastická. Keby všetci učitelia na školách vedeli takto so zápalom vysvetľovať svoje predmety nechcel by som zo školy nikdy odísť. Bola presvedčivá, sebaistá, skúsená a verila tomu čo hovorí, predvádza a ukazuje. Hneď po prvom dni som si bol istý, že tento kurz neboli vyhodené peniaze. Čas pre jednotlivé prednášky sme trávili vonku, na lúke, v lese pozorovaním, alebo v školiacej miestnosti, vzdelávaním. Prešiel piatok, sobota a v nedeľu sa nás Patrícia pýtala ako sme spokojní s prvou časťou kurzu. „Posledné roky som mal veľa školení, porád, seminárov a prednášok v práci, ale aj v súkromí ale žiadny ma tak nebavil ako tento prvý kurzový víkend“, bola moja odpoveď.

Vytvorili sme pracovné tímy a spoločne sme mali pracovať na permakultrúrnom dizajne vybraného pozemku. My sme si samozrejme vybrali ten náš pozemok a k našej trojici pribudla do tímu Majka, ktorá šla s nami v aute a Majo, marketingový mág z Bratislavy. Od tej chvíle sme boli na permakultúrny projekt piati.

Druhý a tretí víkend v Brdárke ubehli naozaj rýchlo. Vždy po skončení sme dostali domácu úlohu, ktorú sme potom v tíme a priamo na pozemku museli riešiť. Kurz nám postupne prinášal vedomosti zo všetkých oblastí potrebných k správnemu dizajnovaniu pozemkov. Hovorili sme veľa o vode, slnku, vetre, pôde, chodili sme do prírody navnímať si ju, teda tak trochu aj duchovnejší rozmer, alebo sme normálne geodeticky robili výškopis, ručným meraním. Aj s týmto sme sa oboznámili. Zaujímavý bol ovocinár Bruno s ktorým sme štepili ovocné stromky, alebo včelár Marcel s ktorým sme boli vo včelárskej maringotke. Krásnu permakultúrnu záhradu nám ukázal domáci obyvateľ Rado. Fantastická bola aj Veronika, ktorá nás uchvátila prednáškou o domácich zvieratách. Vždy v piatok doobedu sme pracovali fyzicky priamo na niektorom permakultúrnom projekte v obci. My sme napríklad robili cestičku zo štiepky cez záhradu nad našim domčekom a strechu nad altánkom.

Vždy po večeroch sme sa bavili akoby sme sa poznali už dlhšie. Každý sme boli z iného kraja, každý mal iný osud, inú prácu, iný vek a napriek tomu som sa cítil veľmi príjemne. Ako medzi kamošmi. Mali sme predsa spoločný záujem permakultúrny dizajn. Možno je jedným z permakultúrnych princípov aj spájanie ľudí 😊

Obhajoba projektu

Posledný kurzový víkend sme odovzdávali a obhajovali práce. Musím povedať, že atmosféra tam bola ako pred maturitou. Všetky tímy ešte dorábali a dokresľovali svoje návrhy, dlho do noci sa debatovalo, konzultovalo… bola tam taká zaujímavá nálada. V nedeľu, posledný deň kurzu sme mali obhajoby našich prác. V školiacej miestnosti zasadla komisia zložená s lektorov. Všetky tímy si pripravili prezentácie buď na veľkých papieroch ale častejšie aj s podporou prezentácie na plátne. Všetci sme s napätím počúvali obhajoby a návrhy a bolo to úžasné. Toľko práce a toľko nadšenia ktoré som v tých ľuďoch videl by som chcel niekedy zažiť na pracovisku u nás vo fabrike. Asi nemožné, chápem.

V tom úplne najlepšom sa do miestnosti vovalil kameraman STV s osvetľovačom a začali natáčať. Neskôr sme sa dozvedeli, že televízia prišla točiť úplne iný dokument, tuším o Brdárskych čerešniach známych nie len na Slovensku a popri tom si natočili aj nás. Asi o mesiac mi volal kamoš, že ma videl v reportáži na STV 2 vo Farmarskej revue. Keď som si to doma neskôr pozrel videl som sa asi v sekundovom zábere. Ako ma ten kamoš mohol za tú chvíľku spoznať? Hm. Tak sme boli chvíľku aj za hviezdy.

Kurz sme dokončili všetci. Nebudem sa rozpisovať o tom koľko vedomostí som získal, to je snáď zrejmé. Čo ale napíšem je, že ma to definitívne zmenilo. Už prešiel rok po tom čo som kurz ukončil a stále na sebe pozorujem zmeny. Vo vnímaní okolia, prírody, ľudí, proste všetkého. Zmenilo ma to k lepšiemu. Všímam si úplne iné hodnoty ako pred tým a naozaj sa cítim šťastnejší. Okrem toho som spoznal naozaj kooopec zaujímavých ľudí. Vďaka vám lektori Školy Permakultúry, že robíte to čo robíte.

-robo-

Share

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *