Aké samozrejmé sú pre nás teplé lúče slnka, aké samozrejmé je pre nás ráno vstať a čakať na jeho východ. Slnko bolo v minulosti uctievané ako božstvo, nielen na našom území, ale v podstate v každej krajine, civilizácii a dobe. Ľudia od nepamäti vedeli, že pri dlhodobom nedostatku slnečného svetla sa do ich života zakráda choroba, smútok, smrť. Veď preto aj hovorili – kam nechodí slnko tam chodí lekár. A tak oslavovali príchod slnka, tešili sa v čase zimnej rovnodennosti, slávili príchod jari. Pre ľudí tak spätých s prírodou a jej dejmi, to ani nebolo možné inak.
V dnešnej dobe, dobe elektrického kúrenia a svietenia, v dobe, keď už ani v noci nezažívame skutočnú tmu, si vážnosť slnečnej energie možno ani neuvedomujeme. Cez okná kancelárii a bytov väčšinou hodnotíme len počasie podľa toho či je „pekne“ alebo „škaredo“. V permakultúre je slnečná energia a putovanie slnka po oblohe jeden z prvých faktorov, ktoré si všímame. Hra svetla a tieňu má veľký význam pre tvorbu permakultúrneho dizajnu.
Slnečná energia a dom
Dar slnečných lúčov si v minulosti ľudia uctievali rôznymi vyobrazeniami na svojich domoch, ale aj odevoch. Ešte dodnes nájdeme v starých domoch vyobrazené symboly slnka na priečeliach, nosných trámoch alebo vchodových zárubniach. Tieto mali slúžiť na ochranu pred bleskami a prinášať do domu bezpečie a hojnosť. Ani my v súčasnosti nemôžeme opomenúť slnko pri navrhovaní stavieb a záhrad.
Ako prvé sa potrebujeme zorientovať vo svetových stranách. Južný svah, alebo južne orientovaný pozemok je samozrejme to najvhodnejšie riešenie v mnohých ohľadoch. Pri takejto orientácii pozemku nám slniečko svieti do dvora skoro počas celého dňa. V prípade, že pozemok navrhujeme úplne od základu, teda ešte pred stavbou domu, je potrebné si ho naplánovať tak, aby netienil ďalším dôležitým prvkom potrebujúcim svetlo, ako sú záhrada alebo skleník.
Určite je dôležité orientovať stavbu tak, aby sme pri jej stavbe využili tepelné zisky zo slnka. Takto podľa jedného z dôležitých princípov permakultúry o maximálnej efektivite pri minimálnej vloženej energii, využívame energiu, za ktorú nemusíme platiť. Nakoniec najlepšia energia je tá, ktorá pracuje sama bez potreby vstupných nákladov a ľudského úsilia. Orientáciou domu s jej obývateľnými časťami smerom na juh, dokážeme hlavne v zimných mesiacoch využiť nízke zimné slnko, ktoré nám slúži na dokurovanie domácnosti. Avšak neboli by „permakultúrnici“ tým čím sú, keby túto kombináciu ešte nevylepšili. A preto častokrát budujeme priamo pod oknami vodnú plochu. Lesklý povrch jazierka slúži ako zrkadlo a slnečný odraz z neho dokáže teplo ešte znásobiť. Je to jedna z veľmi praktických vychytávok, ktorej sme sa neubránili ani my v našom projekte.
Ďalšie, už celkom rozšírené využitie slnečnej energie, sú slnečné kolektory, ktoré nám dokážu energiu nielen spracovať, ale aj uchovať. Táto možnosť je samozrejme už finančne náročnejšia a treba si zvážiť či vynaložené prostriedky vyvážia tepelné zisky zo slnečnej energie.
Počas letných mesiacov môžeme znížiť spotrebu teplej vody v dome tým, že si na dvore postavíme letnú kúpeľňu. Tu môže byť ohrievaná voda slnečnou energiou vo vyvýšených čiernych nádobách. Počas letných mesiacov bude tento priestor veľmi obľúbeným miestom nielen pre vás ale aj pre všetkých členov rodiny. Opäť už pri plánovaní takejto kúpeľne je rozumné odsledovať terén a umiestniť ju niekde v blízkosti záhrady alebo kvetinových záhonov, čím zabezpečíme polievanie záhonov bez žiadnej extra námahy. Samozrejmosťou je však používanie ekologických, biologicky odbúrateľných mydiel vyrobených priamo z rastlín a prírodných olejov. Sprchovanie pod holým nebom za mesačnej noci znie okrem toho mimoriadne romanticky. Čo myslíte?
Záhrada a slnko
Slniečko je životne dôležité pre každú rastlinu. Bez slnečného žiarenia nie je rastlina schopná chemických reakcií vo svojich bunkách potrebných pre jej rast a prežitie. Preto je samozrejmé vybrať pre zeleninovú záhradu najslnečnejšie miesto na pozemku. Jedným zo skvelých permakultúrnych riešení využívajúcich dráhu slnka je slnečná pasca. 
Je to vyvýšený záhon v tvare rozšíreného písmena U, kde otvorená časť je smerovaná na juh. Najteplomilnejšie rastliny sa sadia na vrch pasce, kde zachytávajú najviac tepla. Teda sú tam predovšetkým paradajky, papriky, baklažány, melóny. Zo severu a v nižších úrovniach sa sadia rastliny menej náročné na slnko. Východné a západné strany pasce mierne klesajú tak, aby nebránili rannému a večernému slnku. Zo severu vyvýšený záhon zasa bráni studenému vetru. Čím je pasca väčšia, tým je účinnejšia. Tak ako sa tento tvar môže využívať v rámci zeleninovej záhrady, je možné naplánovať takto celý pozemok. Teda zo severnej strany vytvoriť val, prípadne vysadiť stromy, ktoré chránia celý pozemok pred chladným vetrom.
Na našom pozemku máme presne túto orientáciu. Za chrbtom zo severu sme chránení lesom a kopcami. Z východu a zo západu tiež. Avšak práve tu cítime, aké by bolo vhodné, keby sa z týchto strán stromy zvažujú smerom k juhu. Keďže je naša pasca rovnako vysoká zo severu ako aj z východu a západu, máme poobede, ale hlavne zrána menej slnka. Z juhu a juhozápadu máme slnka dostatok a tak väčšinu dňa je pozemok príjemne zaliaty slnečnými lúčmi. Hoci sme pri jeho kúpe tieto súvislosti vôbec nepoznali, náš vnútorný pocit bol veľmi príjemný. Na pozemku som vďaka obklopeniu lesmi cítila bezpečie a v podstate tam nevanú žiadne silné vetry. A o tom presne permakultúra je. Ako vraví Patrícia Černáková, je to zdravý sedliacky rozum. Najdôležitejšou úlohou pri plánovaní pozemku je pozorovanie. Snažme sa pozorovať svoj pozemok, dajme mu čas nech sa nám ukáže vo všetkých svojich podobách. Najskôr ho spoznajme a až potom sa rozhodujme o umiestnení dôležitých stavieb a budov. Tu platí – najskôr dvakrát meraj až potom rež.
Lenka