Voda – pomocník, či hrozba?

Pred dvoma rokmi sme kúpili pozemok, ktorý sa raz stane našim trvalým domovom. Keď sme ho prvýkrát videli, bola to láska na prvý pohľad. Nebolo to zrovna miesto, do ktorého by väčšina rozumnej populácie bola ochotná investovať, pre nás však predstavoval krásnu výzvu.

Bola jar, topili sa posledné snehy. Prvé, čo sme si na ňom všimli bola voda, celé potoky vody. Stekali z lesa na hornej časti pozemku po zvlnenom teréne až k ceste. Na spodnej relatívne rovnej časti sme mohli prejsť iba v gumákoch. Pôda tam bola tak podmáčaná, že sme mali pocit, že chodíme po mäkkej perine.

Hovorili sme si, že sme blázni, ale aj napriek tomu sme boli nadšení. Keď prvotné nadšenie pominulo a zniesli sme sa späť na zem, nastúpilo racio. Museli sme začať uvažovať ako tento náš miestami močiar upratať tak, aby sme tam mohli žiť a zároveň ponechať život aj prírode, ktorá si tam roky robí svoju prácu. Nechceli sme robiť nepremyslené zásahy. Okrem toho v blízkosti nášho pozemku bol zosuvný svah, ktorý by v spolupráci s vodou mohol predstavovať potenciálne riziko. Vedeli sme že na toto sme už tentokrát krátki a potrebujem fundovanú radu odborníkov. Pochopili sme, že to sami nezvládneme. A tak sme začali hľadať pomoc. Hľadali sme u odborníkov. Odpoveďou bolo spevnenie svahu betónovými stenami, zvedenie vody podzemnými potrubiami do kanalizácie a celkové odvodnenie pozemku.

Spoločný sen

Keď sme kupovali pozemok sme mali  sen- spoločnú víziu o tom ako má náš spoločný raj vyzerať. Snívali sme o krásnej jedlej záhrade, plnej farieb, života a svetla. Bolo v ňom počuť zurčiaci potok a srnky a jelene sa premávali okolo, v jazere plávali ryby. Príroda hýrila farbami, zvukmi, vôňami. Ale ani v jednom z týchto snov nebol betón, ani odvodňovacie rúrky a železné tyče. Ani v jednom tom sne, nebol suchý vzduch sálajúci zo zastavanej zámkovej dlažby, ani raz som tam nevidela kanalizáciu, ktorá by pohltila všetku tú vodu. Toto proste v prírode neexistuje a napriek tomu, kým sa jej nedotkne človek svojimi nekultúrnymi zásahmi, je stále svieža a zdravá. Takýto pozemok som dúfala že budeme mať. A zrazu nám niekto hovorí, že tam treba vyliať betón, aby sme zabránila zosuvu, alebo že máme všetku vodu poslať z pozemku preč. Bolo mi z toho do plaču. A tak sme pátrali ďalej. A ako sa vraví, kto hľadá ten nájde.

Kurz permakultúrny dizajn

Už viackrát sme počuli o Kurze Permakultúrny dizajn pod vedením skvelej lektorky Patrície Černákovej a Martina Pavlovského, ktorý sa konal v obci Brdárka v sídle občianskeho združenia Alter Nativa. Už dlhšie som sa s myšlienkou dostať sa tam, pohrávala. Nebola to však lacná záležitosť pre náš rozpočet.  Tentokrát to už však nebol len rozmar a zvedavosť. Bola to nevyhnutnosť. V prípade zosuvu pôdy, by náklady boli oveľa vyššie.  Uvedomovali sme si, že pokiaľ sa s našou vodou neskamarátime, neporozumieme jej, budeme s ňou navždy bojovať .  A boj to je to posledné, čo na našom statku chceme.A tak sme sa tohto kurzu zúčastnili. Pre istotu traja z našej štvorčlennej partie. Aby sme tomu rozumeli všetci.  To čo sme tak trochu už tušili, nám kurz ukázal úplne jasne. Voda je náš najväčší dar, ale pokiaľ ju dostatočne neodhadneme môže nám narobiť veľké škody.

Voda je nádherný živel, pre mňa a moje znamenie osudové. Vždy som túžila mať vodu na pozemku, v podobe potoka, ale aj jazierka. Voda a pôda sú ako jing a jang. Je to vzor, kde jeden bez druhého nemá zmysel a spolu tvoria harmóniu.  Aj z duchovného hľadiska voda symbolizuje podvedomie, sny a vízie. Nie nadarmo v minulosti dievčatá posielali venček po vode, aby si našli svojho milého, alebo bylinkárky pripravovali liečivé odvary iba zo živej studničkovej vody. Voda na pozemku je dar. Veď nakoniec  80% nášho tela tvorí voda.

 Múdre využitie vody

Na pozemku preto treba hľadať čo najviac možností ako vodu zachytiť a odviesť tam, kam potrebujeme. Použiť jej silu, jej energiu skôr ako odíde z nášho pozemku. A tak sme niektoré permakultúrne prvky využili aj pri tvorbe permakultúrneho dizajnu nášho budúceho domova. Jedna z možností je svejl. Je to slovo u nás už udomácnené, v slovenčine sa tomu hovorí prieloha. Svejl je kanál alebo ryha vedená po vrstevnici, ktorá vám v prípade prudkých dažďov dokáže zachytiť vodu na svahoch, po ktorých by normálne voda stiekla dole do údolia a zastavila by sa až na rovine, kde tvorí buď kaluže alebo jazierka, mokrade.  Krásne na týchto príkladoch je to že to funguje ako veľkej mierke, tak aj pri malom kopci u vás za domom. Pri téme voda, nám Patrícia na úplne jednoduchom modeli z piesku ukázala ako voda pracuje, ako steká. Vyskúšajte si vymodelovať svoj pozemok z pieskovej kopy a pustite po tom modeli vodu, budete mať hneď jasnejšiu predstavu ako sa na pozemku správa „vaša“ voda a takisto uvidíte kde je najvhodnejšie vytvoriť jazierko.

Takže tieto svejly slúžia na zastavenie alebo aspoň spomalenie a dočasné uskladnenie vody v určitej časti vášho pozemku.  V tomto prípade je samozrejme potrebné mať aspoň trochu svahovitý pozemok. Svah sa stáva vďaka gravitácii  dobrým pomocníkom. Na týchto svejloch je potom vhodné vysadiť stromy a kry náročné na vodu. Aj bez zalievania budete mať prosperujúcu džungľu.

Ďalšia možnosť je odvádzací kanál. Tento sme využili my v našom projekte.  V našom prípade pri ročnom úhrne zrážok 750mm nie je až tak potrebné dlhodobo zachytávať vodu. Málokedy sa stane, že by sme mali dažďa nedostatok. Aspoň zatiaľ. V miernom sklone oproti vrstevnici je vedený kanál alebo ryha, ktorá je schopná vodu zachytiť a prebytok odviesť do jazierka, ktoré je umiestnené pod svahom. V našom prípade bude jeden takýto kanál využívaný aj ako cesta pre traktor. Takto vodu ale aj kanál  využijeme hneď viackrát. Voda zachytená v kanáli nám udrží vlhkú pôdu pri stromoch popri kanáli.  Avšak jej nadbytok  odvedieme do jazera umiestneného medzi domami. Toto jazero bude slúžiť ako zásobáreň vody pre záhradu, ktorá je položená nižšie pri dome, zároveň sa v ňom dá kúpať . V prípade, že je jazero plné, je voda odvedená do potoka, ktorý tečie v najnižšej časti nášho pozemku.

Majstrom v tvorení vodných systémov je určite gazda-rebel, ako ho volajú v Rakúsku, Sepp Holzer. Jeho premyslené zavlažovacie systémy na farme Krameterhof v nadmorskej výške 1500 m, sú inšpiráciou pre všetkých ktorí ešte stále neveria, že sa to dá. Na pozemku ma sústavu niekoľkých jazier, ktoré slúžia na zavlažovanie, chov rýb, rakov, pestovanie jedlých vodných rastlín, ale aj na kúpanie.

Samozrejme zachytávať vodu môžeme do zberných nádrží z odkvapov. Ideálne je opäť využiť gravitáciu a pokiaľ je to možné zachytávať vodu nad záhradou, tak aby sme mohli polievať samospádom  bez ďalšej zbytočnej technológie.  Ďalším zdrojom vody na pozemku sú vŕtané studne. Prútikár nám na pozemku našiel 3 výdatné zdroje veľmi čistej zdravej vody.

Okrem toho ako som spomínala našim pozemkom preteká potok stekajúci z lesa s čistou vodu. V súčasnosti je to náš hlavný zdroj vody. Máme tam vaňu – vyhĺbeninu v potoku, kde sa s radosťou v horúcom lete po náročnom dni schladíme. Takisto vodu z potoka využívame  na umývanie riadov ale nepohrdneme ňou aj keď si chceme uvariť kávu alebo čaj. Naše deti nemajú problém sa z nej napiť. Potok je ich hlavným zdrojom zábavy v horúcom lete.

Toto sú permakultúrne riešenia v praxi, teda také ktoré  využívajú základné princípy permakultúry. Prvým z nich je že 1 prvok má viac funkcií (ako napríklad jazierko alebo) ale aj princíp, že jedna funkcia musí byť zabezpečená  viacerými zdrojmi. Teda vodu máme z viacerých zdrojov.

Takto sa dá hospodáriť s vodou ľahko a múdro. Po tom čo sme pochopili správanie vody v krajine, nám akoby bol sňatý Damoklov meč sponad hlavy. Obavy, že nás raz vytopí už nie sú na mieste. Nevedomosť vyvoláva v človeku strach a preto vďaka Permakultúrnemu kurzu sa naše obzory zasa rozšírili a strach pominul. A keby dačo, tak stále platí zlaté pravidlo permakultúry – každý problém má vždy aspoň jedno riešenie.

Áno máme vody dosť. A vravím vďaka Pánu Bohu. V dnešnej dobe všetci vieme, že voda je obmedzeným zdrojom. Nie všade sa môžu sťažovať na jej prebytok. A takto to vnímam aj ja. Voda je život a so životom by mal človek nakladať múdro a s rešpektom. Nevypustime si ju preto bez rozmyslu preč z našich záhrad, skôr ako využijeme jej služby.

Lenka

Share

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *